Žiť cudzí život

Resumé

V románe je zobrazená anabáza Andreja Puteru, ktorý vďaka svojej odvahe a vytrvalosti doká-zal prežiť peklo francúzskych cudzineckých légií, útek z nich cez najstrašnejšiu púšť sveta a využiť šťastnú náhodu, aby mohol pod inou totožnosťou žiť a naplno sa realizovať v Československu. Aj keď sa dej románu neraz odohráva v čase vypätých politicko-spoločenských situácií, ktoré sú určite zaujímavé nielen z historiografického hľadiska a mali podstatný vplyv aj na konanie ľudí žijúcich v tomto románe, akceptujú sa len v rozsahu svojho vplyvu na konanie hrdinu v jeho snahe o prežitie. Andrej Putera bol na začiatku puberty keď sa ho otcovi podarilo, spolu s o starším kamarátom a spoluhráčom v basketbalovom družstve, Vladom Rančíkom, prepašovať na Západ. Otcovia chlap- cov v tom videli jediné východisko na zabezpečenie ich životnej perspektívy. Obe rodiny boli pre ne- rozvážnosť prvorodených synov a čiastočne aj maloburžoázny pôvod, zaradené do skupiny nepriate- ľov štátu. Andrejov otec, MUDr. Juraj Putera, predtým docent na lekárskej fakulte, r. 1948 vypomohol finančne kamarátovi z detstva, MUDr. Považancovi, pri úteku z ČSR a tento sa výborne adaptoval v Paríži. Mal v jeho centre prosperujúcu ambulanciu a Dr. Putera nepochyboval o jeho prehlásení pri lúčení pred útekom, že kedykoľvek by potreboval pomoc on alebo ktokoľvek z jeho blízkych, bude mu k dispozícii nielen majetkom, ale aj životom. Lekár preto nepochyboval, že Dr. Považanec svoj sľub splní a o chlapcov sa postará. Túto skutočnosť chlapcom stále zdôrazňoval, aby povzbudil ich sebavedomie. Pred odchodom dal Andrejovi polovicu mince, ktorá bola dôkazom, že ide o jeho syna. Chlapci sa dostali do Paríža bez problémov. Našli aj ordináciu MUDr. Považanca, žiaľ jeho už nezastihli. Pred šiestimi týždňami podľahol infarktu. Od jeho asistenta a nástupcu, sa dozvedeii, že manželka a jediná dedička je na dovolenke. Potvrdil, že o vzťahoch Dr. Puteru s Dr. Považancom vie, ale, podľa jeho názoru, chlapci od nej nezískajú nič ak nemajú o veci písomné doklady. Chlapci si s hrôzou uvedomili, že finančné prostriedky, ktoré si priviezli od rodičov im vystačia len na pár me- siacov a aj to len na živobytie. O plánovaných štúdiách môžu len snívať. Jazykovo boli obaja / ale najmä Andrej, ktorého matka bola profesorka francúštiny a nemčiny s diplomom zo Sorbony a v oboch jazykoch hovorila so synom od útleho detstva /, veľmi zdatní. Preto sa rozhodli, že sa najskôr adaptujú v Paríži so snahou o získanie prvkov jeho dialektu a potom uvidia aké možnosti sa im naskytnú. No aj teraz každú príležitosť na zárobok, privítali ju, ale to boli len omrvinky. Dni, týždne, ba aj mesiace sa míňali a oni zisťovali, že bez dokladov nebude jednoduché čo len prežiť. Raz, keď sa zasa v parku rozprávali o problémoch po slovensky, podišiel k nim český emigrant, ktorý im poradil, že východisko majú hľadať vo Francúzskych cudzineckých légiách, lebo v nich môžu za pár rokov zarobiť toľko, koľ -ko budú potrebovať na štúdiá, aj na prvé roky praxe. Chlapci nezaváhajú. Prihlásia sa do légií na päť rokov. Život v légiách, ale najmä ukrutná neľudskosť nepriateľských strán pri stretoch o získanie prevahy a charakter komunity, ktorá sa v légiách zišla, chlapcov ľakala, ale zároveň si o to nástojči- vejšie uvedomovali, že chcú žiť. Tvrdý dril pri výcviku, hliadkovanie v púšti a s tým spojená vy- čerpanosť, im našťastie nedávala priestor na rozmýšľanie a hodnotenie svojho postavenie a konania. Stali sa automatmi, ktoré plnili rozkazy. Chceli žiť a ak chceli prežiť museli zabíjať. Ale keď sa už adaptovali na pomery v légiách, zvýšil im čas aj na rozmýšľanie. Rozhodli sa utiecť a boli si istí, že utečú. a nakoľko jedinou nádejou, že sa útek podarí, Už vedeli, že doteraz každého utečenca chytili a jedinou nádejou bola Lýbijská púšť, ale tam utečenci vždy zahynuli. Napriek tomu sa rozhodli na útek cez ňu a hneď začali aj s pripravam, lebo vedeli, že utečúi. Kedy? Raz keď bude najvhodnejšia príležitosť, vravel si Andrej s Jackom Kocubom, poľským námorníkom, keď už bol Vlado Rančík mŕtvy. Keď zahynul aj Jacek Andrej utiekol sám a vďaka zhode náhod, ale aj faktu, že po II. sv. vojne už aj obyvatelia púšte pochopili, že vyčerpaného dobre oblečeného belocha je výhodné zachrániť a za odmenu vrátiť medzi belochov. Andrej Putera sa vracia do Paríža, ako Marcel Protivňák, syn obchodného atašé na českoslo- venskom veľvyslanectve, ktorý zahynul v púštnej búrke spolu s rodičmi. Keď ho Brduíni dajú francúzskym úradom, nevie kto je, na nič sa nepamätá, nič nevie. Podľa lekárov bol niekoľko dní v kóme a v dôsledku silnej dehydratácie utrpel amnéziu. Andrej sa na takúto diagnózu v duchu pripra- voval ešte predrtým, ako vzal na seba Marcelovu totožnosť a neskoršie od vyčerpania odpadol. Spolieha sa na veľkú podobnosť s Marcelom podľa fotografie a údajom pase a vtedy sa rozhodne predstierať amnéziu. Vďaka tomu sa vracia do Československa ako príslušník politickej verchušky. Vyštuduje medicínu, ožení sa s Marcelovou snúbenicou, Ľubou, má s ňou dcéru a vďaka génom, ktoré získal po svojich predkoch, rýchle napreduje v kariére chirurga. Andrejovmu otcovi, MUDr. Jurajovi Puterovi, sa vďaka niekoľkým bravúrnym opráciám, ktorými zachránil život viacerým zo skupiny nedotknuteľných, nielen z Československa, ale aj v rámci MRH, a uvoľňovaniu politického boja vo východnom bloku vôbec, medzičasom vrátili docentúru na lekárskej fakulte. Krátko na to, keď jeho šéf a tútor odchádza do penzie, získava profesúru. Politická verchuška si čoraz jednoznačnejšie uvedomuje svoju dôležitosť, ale aj fakt, že sa človek na operačnom stole cíti oveľa lepšie ak si je istý, že ho bude operovať lekár, ktorý mu je vďačný, ako keby ho nenávidel. So synom sa na fakulte stretnú, ale vedia, že ak chcú existovať, tak sa ani v náznaku nesmú k sebe priznať. Život im plynie najmä v práci. Andrej sa len veľmi ťažko zmestí do svojej novej kože a má čo robiť, aby z nej nevyskočil, najmä po návrate kapitalizmu, keď by mu už priznanie neprinieslo prenasledovanie, ale slávu . No, môže? Môže povedať svojej jedinej dcére, ktorá už medzičasom dospela – prepáč, ale ja som de jure nie tvoj otec...? A takto by sa skomplikovali jeho vzťahy s Ľubou, so svokrovcami a množstvom ľudí, ktorí mu neboli ľahostajní. A tak blúdi minulosťou a hľadá riešenie. Do toho vstúpi tragédia jeho dcéry a po nej aj manželky a on nemá nádej, že zločinci, ktorí zavinili smrť jeho dcéry a manželky budú potrestaní....

Titul je vydavateľsky voľný. O vydaní sa rád so serióznym záujemcom porozprávam. O vydanie nemám obavy, ale mne ide najmä o následný marketing, na ktorý nemám čas, skúsenosti, ani prostriedky.

V ďaľšom predkladám z z rôznych častí románu: „ Žiť cudzí život.“ na ukážku, niekoľko kapitol. Rozsah románu je cca 22 AH.

Webmaster: AWD