Úcta k funkcii a jej zneužívanie.

........ keď hlava, ktorá svoje práva odvodzovala od Boha spadla,.... našla sa iná, ktorá túto moc zodvihla a vyhlásila, že jej moc pochádza od ľudu...
Obyčajne to bol človek, ktorý predsedal takým ako bol on sám a tak sa nazval predsedateľom - predsedom. A keďže sa to uskutočnilo vo Francúzsku a vo francúštine predseda = prezident, hlava štátu, ktorá odvodzuje svoju moc od ľudu sa ... volá prezidentom ... a aby sa nemohli škriepiť ja prezident, ty prezident, šéfa výkonnej moci nazvali premiérom, čiže prvým... Nepomohlo im to, lebo teraz sa škriepia o tom kto je prvým v štáte...

........Nemci.... ostali verní svojej dôkladnosti. Aby vylúčili možnosť škriepky ty predseda - ja predseda, ustanovili si prezidenta a šéfa výkonnej moci. Prezident predsedá, ale rozkazy vydáva kancelár...

........U nás nastali zmätky už pri vzniku ČSR, lebo rozbitie Rakúsko - Uhorska išlo dvoma kanálmi. .... Hlavy domáceho odboja mali v rukách ekonomiku a tým aj moc. Hlavy zahraničného odboja vedeli, že keď nemajú v rukách ekonomiku musia získať niečo, čo vyváži moc ekonomiky a preto sa vrhli na masy... T.G. Masaryk bol predstavovaný, ba dokonca vsugerovávaný ľudu ako prototyp humanistu, otec národa, jednoducho "naj". O tom, že význam tézy o tisíckrát opakovanom klamstve si títo páni uvedomili dávno pred Gebelsom svedčí fakt, že T.G. Masaryk sa stal tatíčkom dokonca aj pre väčšinu Slovákov a to napriek tomu, že vďaka silám a ideám, ktoré reprezentoval, došlo v rokoch 1919 - 1924 k skoro úplnej likvidácii priemyslu Slovenska.... že len v rokoch 1922 - 1926 sa muselo zo Slovenska vysťahovať za prácou vyše štvrť milióna Slovákov, že desaťtisíce živorili na pokraji prežitia, že nejeden Slovák zahynul pod guľkami /zväčša českých/ žandárov. Tatíček Masaryk bol najlepší, nedotknuteľný, nekritizovateľný, neomylný, obdarený všetkými naj... Prečo asi..? Lebo aj vďaka tejto svätožiare sa oveľa ľahšie realizovali zámery na vybudovanie silného českého štátu...

V budovaní "svätožiary" prezidenta pokračovali vládcovia aj pri osobe E. Beneša. Nevadilo, že v najhorších chvíľach pre ČSR jednoducho zdupkal /samozrejme s poriadne napratanou kešeňou/ a po skončení vojny urobili z neho prezidenta "osloboditeľa".


(Slovenská Republika, 1997)


Späť na Fejtóny, úvahy, eseje


Webmaster: AWD

juriga@awd.sk | © František Juriga, 2005 - 2012