Hurban :

........ Dnes mi bol na kontrole hlavný slúžny a skúšal deti z maďarskej gramatiky.... Ale toto je cirkevná škola, na to nemajú právo..!

Anna :

Vari tým záleží na práve?

....

Hurban :

Zneužívajú našich ľudí, zotročujú ich, mrzačia, mlátia...... a tí len mlčia, ba plazia sa pokorou pred nimi.... Veď ani pes neoblíže ruku, ktorá ho pred chvíľou udrela ak má trocha psej hrdosti...

....

Anna :

Zase sa do niečoho zapletieš.

Hurban :

No a čo? Tak sa zapletiem!

Anna :

Nikdy si nemyslel na mňa a na naše deti..!

Hurban :

......... Neplánovali sme si azda obranu národa ako súčasť nášho rodinného života..?

Anna :

Hej, ale vtedy sme boli mladí... A za tie roky je toho už primoc...

....

Hurban :

Nepamätám sa, pán prokurátor, že by som bol podpísal obecné svedectvo.

Prokurát:

Ale na svedectve je váš podpis?

Hurban :

Mohlo sa tak stať, ak na ňom bola úradná pečiatka a podpisy pána notára a richtára...

....

Tót :

Pán prokurátor, žiadam, aby rokovanie prebiehalo v maďarčine tak, ako to prikazuje zákon!

Prokur. :

Áno, pán hlavný slúžny, ako rozkážete!

Hurban :

Prepáčte, ale mne maďarčina veľmi nejde... Sme tu predsa všetko Slováci........

....

Hurban :

Zákon číslo 44 z roku 1868 síce vyhlasuje maďarčinu za štátnu reč, ale zároveň určuje, že cirkevné obce môžu používať vo všetkých stretoch so štátnymi orgánmi vlastnú rokovaciu reč! Rokovacou rečou mojej církvi je jazyk slovenského národa!