|
ROZPRÁVKY O CELKOM OBYČAJNOM KRÁĽOVI Ako išli Beatka s Alenkou na prechádzku. ........"Tak, Beata, aby si vedela! A just sa okúpem a just!" povedala priečnym hlasom a na potvrdenie svojho rozhodnutia dupla nohou. Ale beda! Noha sa jej pošmykla a aká dlhá, taká široká, sa rozpľaštila do kaluže. "Beatinka pomóc! Zachráň ma!" kričala zúfalo, keď sa jej podarilo vystrčiť hlavu z mláky. Voda sa jej dostávala do úst, aj do nosa. Rozkašľala sa, ale strach ju prinútil, aby na to nedbala. "Pomóc, Beatká, ratá!" rozliehalo sa medzi domami. Beatka sa už stihla so psíkom skamarátiť. Práve sa chystala, že si ho vezme na ruky, keď ju vyrušil ten krik. Obzrie sa a čo nevidí..? V kaluži sa niečo mocuje... Najskôr si myslela, že je to strašidlo. Aj strach sa jej zmocňoval a rozmýšľala, či by nemala zutekať.... Ako si princezničky zaopatrili sestričku Zuzku a psa Cezara. ........Kráľ sa znepokojil. Poznal svoju malú dcéru a vedel, že jej bračeka z hlavy len tak ľahko nevyženú. Beatka, ako dvojročná nakreslila, do listu Ježiškovi koníka, aby vedel, čo jej má priniesť pod stromček. Ako šesťročná, už za pomoci staršej sestričky, napísala Ježiškovi list. Vytkla mu v ňom, že už štyri roky chce koníka a on jej stále nosí samé hlúpe bábiky. "Vari ani to nevieš, že mne sa bábiky nepáčia?" vytýkala mu nazlostená. Jediný ústupok, ktorým bola ochotná Ježiškovi situáciu uľahčiť, spočíval v tom, že to už nemusel byť koník živý... ........ "Ja nie som proti..." "Huráá," skričala Beatka skôr, ako Kráľ stačil dokončiť vetu. "Neplaš sa!" upokojoval ju. "Povedal som, že ja nie som proti, ale do toho má čo povedať aj mamička, nemyslíš..?" "Veď hej, ale mamičku prehovoríme ako nič. Vari ju nepoznám?" zasmiala sa Beatka sebaisto. "No, uvidíme..? Ale budeš prekvapená aká je mamička tvrdá hus na šklbanie,".... ........"Kráľ sa len usmieval. Bol zvedavý, ako sa Kráľová vysporiada so sústredeným útokom svojich dcér. "Mamička, ale keď nám nechceš dať bračeka, tak nám dovolíš aspoň psíčka, dobre?" povedala Beatka a uprela na matku oči, v ktorých bola taká naliehavá prosba, že tá radšej sklopila zrak...... ........Už sa začínalo zmrákať, keď zachytil pred domom zvýšený ruch. Vyšiel von a čo nevidí? Po ulici ide húf detí. Na jeho čele kráčajú Marienka s Jankou a na remienku vedú guľatučké, biele ako čerstvo spadnutá snehová vločka, šteniatko. |
|
Webmaster: AWD |
juriga@awd.sk | © František Juriga, 2005 - 2012 |