Moc - fenomén pokroku , aj deštrukcie.

Komu dal Boh úrad, príslovie nám vraví,
z toho veľmi rýchlo moc múdreho spraví.
Z malého sa zrazu veľký človek stáva,
keď éterom zaznie: sláva, sláva sláva.

A to človiečatko, aké sú v tom triky?
Prímusom je zrazu aj z astronautiky.
Z čoho to pochodí..? Mocujem si hlavu.
Z múdrosti funkcie..? Či z hlúposti davu?

A tu mi na rozum tento fakt prichodí,
dva krát dva je neraz aj trinásť poschodí.
Z toho najvyššieho slučka na mňa máva,
že z nej bude trčať moja priečna hlava.

A tak, moji milí, radšej chytím totú,
tým premúdrym davom užívanú nôtu.
Funkciám klaniam sa.., ej či mi to sluší,
kým dieťa objaví Midasove uši.

........fenomén moci, vládnutia, ukazovania smeru, ktorým majú ostatní členovia spoločenstva ísť, rozhodovanie o činnosti väčšiny podľa pokynov jedinca na čele, nie je výhradným vlastníctvom spoločenstva ľudí, ale pozorujeme ho u väčšiny vyššie organizovaných zoskupení živočíchov. Myslíme si, že je to jeden zo základných atribútov na zachovanie života u organizmov, ktorých plodnosť nie je taká vysoká, aby vykrývala úbytky z titulu neorganizovanosti.....

....... Pre Nemecko po II. svetovej vojne vonkoncom nie je dôležité koľko práva pri rozhodovaní dal Konrád Adenauer svojím spolupracovníkom. Adenauer bol imperatívna osobnosť. Vzal na seba zodpovednosť za ďaľší vývoj Nemecka, vybral si ľudí a rozhodoval. Kto už dnes môže povedať nakoľko bral do úvahy názory svojho politického podhubia..? ... konečne to nie je dôležité. Dôležitý je výsledok - ekonomický povojnový zázrak Nemecka....

.....generál Charles De Gaulle... sa neobzeral na cudzie otlaky, ale šiel bezohľadne za svojím cieľom, Francúzskom ako jednou zo svetových veľmocí... Ctil si poriadok a proti tým, ktorí svojím konaním marili napredovanie Francúzska, použil aj najkrajnejšie prostriedky...

(Literárny týždenník, 1993)

Späť na Fejtóny, úvahy, eseje

Webmaster: AWD

juriga@awd.sk | © František Juriga, 2005 - 2012